Úvod Cie

Úvod
Cie?om práce je preukázanie teoretických poznatkov z modulu medzinárodný finan?ný systém. Tému devízový trh a operácie na devízových trhoch sme si vybrali preto, lebo menu považujeme za jeden z najdôležitejších inštitútov medzinárodného menového systému.
V úvodnej ?asti spomenieme históriu finan?ných a devízových trhov. ?alej by sme ozrejmili, ?o sú devízové trhy, aké majú funkcie a ?o prinášajú pre ekonomiky jednotlivých krajín. V tretej ?asti by sme sa chceli venova? ú?astníkom finan?ných a devízových trhov a to súkromných aj verejných, hlavne bánk, finan?ných a nefinan?ných inštitúcií, podielu jednotlivých vlád, centrálnych bánk a Medzinárodného menového fondu, ich intervenciám, možnostiam a nástrojom na reguláciu týchto finan?ných trhov. V štvrtej ?asti uvedieme základné nástroje devízového trhu a faktory, ktoré ovplyv?ujú finan?né a devízové trhy jednotlivých krajín.
V poslednej ?asti sa budeme venova? predpokladanej budúcnosti finan?ných a devízových trhov tak, ako to vidím ja s prihliadnutí na vývoj jednotlivých ekonomík, zásahov rozhodujúcich orgánov do finan?ného systému a priblíženiu nových podmienok, ktoré budú ma? vplyv na celkový vývoj finan?ných a devízových trhov.
?
1. Devízový trh a operácie na devízových trhoch
Na základe vývoja ekonomík niektorých krajín a výrazného vzrastu dopravy sa objavila potreba zvyšovania medzinárodného obchodu, ke? niektorí ú?astníci trhov už nevedeli alokova? dostatok devízových zdrojov, ktoré sa vyžadovali pri celkovej obchodnej výmene tovarov ako aj služieb. Dochádzalo k zvyšovaniu po?tu finan?ných inštitúcií najmä v silných ekonomikách, ktoré poskytovali devízové prostriedky vzh?adom na potreby medzinárodného obchodu.
Tento trh s devízovými prostriedkami sa zna?ne navýšil po deregulácii finan?ného trhu a zapojením sa do finan?ných transakcií aj množstva nebankových inštitúcií, prešlo sa k vo?ným ale regulovaným úrokovým sadzbám a špecializácii jednotlivých ú?astníkov finan?ného trhu.
Aby sme pochopili devízové trhy, potrebujeme pozna?, aký význam majú v ekonomike štátu. V každej ekonomike je dôležité alokova? vzácne materiálové zdroje tak, aby nám umožnili vyrába? tovary a poskytova? služby, ktoré sú pre nás žiadané. A práve trhy sú zodpovedné za celkovú alokáciu zdrojov a poskytovanie výrobkov a služieb. Z celkového h?adiska sa u devíz jedná o bezhotovostné platby formou cudzích pe?azí, pritom devízy sú podstatným faktorom na devízovom trhu, v rámci ktorého existuje aj trh s valutami, ?iže hotovostnými finan?nými prostriedkami, pri?om objem týchto obchodov je zanedbate?ný.
Na za?iatok spomenieme nieko?ko funkcií finan?ných systémov:
• Depozitná funkcia – obligácie, vklady a iné cenné papiere, ktoré sa predávajú na pe?ažných a kapitálových trhoch, poskytujú zú?astneným relatívne málo riskantné príležitosti pre uloženie úspor.
• Funkcia zabezpe?enia bohatstva – jedná sa o uchovanie bohatstva (uchovanie hodnoty), pokia? tieto prostriedky nie sú potrebné na krytie výdavkov niekedy v budúcnosti.
• Funkcia likvidity – jedná sa o to, aby firma vedela v?as a v plnej výške uhrádza? svoje záväzky, vzh?adom na dostato?né finan?né zdroje, ktoré si vytvorila v doterajšom období
• Kreditná funkcia – na financovanie spotreby a investi?ných výdavkov
• Platobná funkcia – uskuto??ovanie platieb za tovary a služby
• Funkcia ochrany proti riziku – ochrana proti majetkovému, životnému, zdravotnému a príjmovému riziku

Za operácie na devízových trhoch môžeme považova? všetky bezhotovostné operácie finan?nej povahy v aspo? dvoch rôznych menách. Aby sme mohli hovori? o legálnom trhu, musia by? meny aspo? ?iasto?ne konvertibilné a neregulované.
Aktivita na devízových trhoch sa uberá dvoma smermi. Pri súkromných ú?atníkoch je to obchodovanie a pri verejných inštitúciách je to regulácia trhov alebo obchodovanie vo verejnom záujme najma prostredníctvom intervencií.
Z h?adiska devízových obchodov môžeme rozlíši? dva základné atribúty:
• Devízový kurz, ktorý môžeme vyjadri? ako cenu jednej meny v inej mene, pokia? je mena zobchodovaná v dematerializovanej podobe
• De? vyrovnania operácie, je ?as, kedy dôjde k výmene pe?ažných prostriedkov prostredníctvom stanoveného devízového kurzu
Z h?adiska vyrovnania obchodu môžeme zadefinova? tri základné druhy devízových obchodov:
• Promptné obchody, niekedy nazývané aj spotové, kde môžeme zaradi? konverzie a arbitráže. Tu sa uzatvára kontrakt o okamžitom dodaní zahrani?nej meny.
• Termínové obchody, dohodne sa cena k ur?itému dátumu v budúcnosti, pri?om terminové obchody môžu ?alej by?!
o forwardové
o futuritné
o op?né
• Kombinované promptné a termínové, alebo swapové operácie, kde sa jedná o promptný predaj devíz, ktorý je spojený s dohodou spätného odkúpenia predanej meny k ur?itému dátumu v budúcnosti, pri?om je dôležité rozoznáva? pojmy medzi predajom devíz a jej kurzu spätného nákupu.
Ú?astníci robia operácie na devízových trhoch bu? krátkodobej alebo dlhodobej povahy.
Za krátkodobými operáciami môžeme vidie? najme špekulácie súkromných investorov. Patria sem:
– devízové konverzie, ?o je jednoduchá výmena jednej meny za druhú menu,
– devízové arbitráže a úrokové arbitráže, ?o je vlasne kúpa a predaj meny na rôznych trhoch s cie?om využi? cenové rozdiely mien za ú?elom dosiahutia zisku. Tieto operácie sú takmer bez rizika nako?ko výsledok obchodu je vopred známy
– termínové obchody, pri?om podnetom je ekonomická aktivita ako dovoz alebo vývoz tovaru, služieb alebo kapitálu
– opcie, kde jedna strana si kúpi právo uskuto?ni? devízový obchod v budúcnosti
– swapy, kde rozumieme zámenu devízových aktív medzi viacerými subjektmi s cie?om získa? obojstranný prospech z obchodu

Za operáciami dlhodobej povahy už môžeme vidie? najme investi?nú aktivitu ve?kých firiem. Pokia? sa jedná o devízové operácie, tie môžu by? bu? priame alebo nepriame.
– pri priamych investíciách sa priamy kapitál použije na priame investovanie do konkrétneho podniku v zahrani?í a to bu? už existujúceho alebo ktorý sa nanovo buduje.
– nepriame investície, ?i už dlhodobé, devízové alebo rizikové, pri?om sem patria aj depozitné operácie a obchody s cennými papiermi na zahrani?nom a euromenovom trhu.

Pri všetkých finan?ných operáciách dochádza k ur?itým rizikám, ktoré môžeme zhrnú?:
• Teritoriálne riziko, jedná sa o politické a právne riziko
• Riziko obchodného partnera, kde rozumieme likviditu, platobné a právne riziko
• Trhové riziko, ktoré môže by? bu? úrokové alebo kurzové
2. Podstata devízového trhu
Podstatou devízového trhu je nákup a predaj obchodovate?ných mien. Medzi hlavné meny obchodovate?né meny patria: americký dolár (USD), euro (EUR), japonský jen (JPY) a ?ínsky juan (CNY), pri?om najobchodovate?nejší menový pár je EUR/USD. Najvä?šie devízové obchody sa uskuto??ujú medzi bankami a firmami, malá ?as? medzi fyzickými osobami prostredníctvom špekulatívnych obchodov jednotlivých maklérov, ktorí sa zameriavajú na pokles alebo rast ceny menových párov, na ?om môžu ve?akrát výrazne zbohatnú?. Devízový trh nie je obmedzovaný a je prístupný všetkým obchodníkom a investorom a každý sa snaží profitova? na vzájomnom pohybe mien.
Devízový trh funguje automaticky pre fyzické osoby, najma turistov, ke? pri návšteve inej krajiny, ktorá používa inú menu a napríklad pri platbe platobnou kartou mu daná spolo?nos? prepo?íta menu výmenným kurzom. Celý devízový trh existuje na základe ponuky a dopytu a cena jednotlivých mien bu? klesá alebo stúpa na základe dopytu alebo ponuky danej meny. Vývoj devízových trhov záleží aj na celkovom vývoji medzinárodnej ekonomiky, ke? trhy sú ovplyvnené infláciou v rôznych krajinách, výkyvmi v cenách ropy ale aj rôznymi regula?nými opatreniami a administratívnymi zásahmi.
Základom všetkých finan?ných trhových operácií, ktoré fungujú na menových kurzoch je ponuka a dopyt po mene druhej strany. Vznikom medzinárodného obchodu a prehlbovaním sa globalizácie vznikla potreba zabezpe?enia stabilného ekonomického prostredia pre podnikate?ské subjekty.
Fungovanie trhov sa postupne menilo po rozpade Bretton-woodského menového systému a reformy medzinárodného menového systému a zmeny ekonomického prostredia, ke? sa za?ali využíva? fixné a pohyblivé devízové kurzy avšak va?šina menších štátov využívala riadený pohyblivý kurz garantovaný najma rôznymi závazkami a vyháseniami národných bánk.
Devízové trhy okrem iného zabezpe?ujú zahrani?né meny pre potreby medzinárodného obchodu, investovania, turistiky a iných aktivít ekonomických subjektov, zabra?ujú nepriaznivému vývoju úrokových mier, ale existujú v rámci nich aj špekulatívne operácie, kedy sa na základe výkyvov cien jednotlivých mien dochádza k nákupu a predaju mien tak, aby subjekt ?o najviac profitoval. Toto sa uskuto??uje prostredníctvom devízovej arbitráže, pri?om arbitri nenesú žiadne riziko, pretože výsledok obchodu je vopred známy.
Arbitráže môžu by? bu? priame uskuto??ované medzi dvoma finan?nými centrami, pri?om kurz napríklad kurz USD/ EUR je iný na burze v New Yorku ako vo Frankfurte a kúpa prebehne tam, kde je kurz meny lacnejší a predaj tam, kde je kurz drahší. Využívaná je aj trojuholníková arbitráž ke? postupne re?azovito zameníme viacero mien tak, aby výsledok priniesol zisk.
3. Súkromné a verejné inštitúcie na devízového trhu
3.1. Obchodné banky a ich devízoví makléri
Devízové trhy majú formu vo?ne prístupného sekundárneho trhu, nie sú tu stanovené žiadne obchodné miesta, operácie na ?om sú neformálne a obchod sa uskuto??uje na základe nepísaných pravidiel. Najvä?šími hrá?mi na týchto trhoch sú obchodné banky, ktoré zabezpe?ujú vklady vedené v zahrani?nej mene pre potreby firiem alebo jednotlivcov. V podstate pri týchto obchodoch peniaze reálne neopustia krajinu pôvodu, zmenia len vlastníka tým, že vklady vedené v rôznych menách sú prevedené od jedného majite?a k druhému.
Ú?astníci na devízových trhoch neobchodujú mnohokrát priamo, ale prostredníctvom svojho obchodného partnera, banky, alebo maklérskej spolo?nosti, ktorá vlastní obchodný informa?ný systém a umožní tak sprostredkovane obchodova? tretím stranám.
Banky pritom musia by? v neustálom strehu a kontakte s manažmentom partnerských firiem, pretože tieto obchody môžu ma? zna?ný vplyv na celkové postavenie banky a jej prestíž. Banky aj z tohto dôvodu ve?akrát využívajú maklérske firmy, komoditných partnerov alebo iné nebankové spolo?nosti vrátane pois?ovní, ktoré neustále komunikujú s devízovými oddeleniami významných svetových bánk. Banky podobne ako iní ú?astníci na devízových trhoch majú ur?ité dôvody a motívy ako je napr. kúpa inej meny z dôvodu úhrady tovarov alebo služieb, ?i už okamžitej alebo neskoršej, predaj prebyto?ných devíz, pri o?akávaniach znevýhod?ovania sa kurzov inej meny, o?akávania zisku pri kúpach a predajoch z rozdielnych kurzov, regulovania ponuky a dopytu na základe požiadaviek ekonomickej politiky danej krajiny.

3.2. Verejné inštitúcie
Centrálna banka je regulátorom a poradným orgánom, pri?om má za úlohu zabezpe?ova? ?innosti na udržanie ekonomickej stability akými sú napríklad:
– Kontrola pe?ažnej zásoby v ekonomickom systéme, prostredníctvom emisnej funkcie tak, aby nemohlo dôjs? k nedostatku obeživa a s tým súvisiaceho poklesu ekonomickej aktivity subjektov. Pokia? by sme hodnotili peniaze ako uchovávate?a hodnoty, dôležitými by sa stali aj vklady v sporite?niach, komer?ných bankách a u nebankových finan?ných sprostredkovate?ov.
– Stabilizácia pe?ažných a kapitálových trhov a efektívne prerozde?ovanie kapitálu pre tých, ktorí chcú investova? a tým udržiava? chod ekonomiky. Pokia? by sa stali úrokové sadzby zna?ne nestabilné, došlo by k nedôvere vo?i finan?nému systému spomaleniu ekonomického rastu a nárastu nezamestnanosti.
– Vystupuje ako verite? v poslednom rade a poskytuje pe?ažné prostriedky finan?ným inštitúciám na do?asné preklenutie nedostatku kapitálu.
– Podporuje a vylepšuje platobného mechanizmu – jeho optimálne fungovanie je dôležité pre ich obchodnú a podnikate?skú ?innos?.
Centrálna banka na to aby dosiahla stanovené ciele využíva viaceré nástroje, pri?om niektoré môžu by? navzájom v konflikte. Ak chce udrža? cenovú stabilitu, môže si to vyžadova? zvýšenie úrokových sadzieb ale s tým tiež spojenú nižšiu dostupnos? kapitálu. Preto využíva ur?itú formu kompromisov na dosiahnutie svojej politiky, ktorá vedie k zmierneniu inflácie a posil?ovaniu vlastnej meny. Tiež môže využi? dosiahnutie cie?ov cez úrokové sadzby, hodnotu cenných papierov, regulovaním objemu pe?ažnej zásoby, ovplyv?ovaním menového kurzu domácej meny a predvídate?nou informa?nou politikou.
Vplyv centrálnej banky cez tieto nástroje má vplyv aj na podnikate?ov a spotrebite?ov, ?o sa mnohokrát môže prejavi? aj negatívne na ekonomickom raste krajiny a vytváranie pracovných miest. Centrálne banky v rôznych krajinách uplat?ujú zmeny cez vlastné rozhodnutia. Bank of Canada sa spolieha na povinnú výšku rezerv z vkladov, Bank of England na diskontné sadzby na svoje pôži?ky a Federálny rezervný systém na operácie na vo?nom trhu cez nákup a predaj cenných papierov. Tiež sa zameriava na dostatok pe?ažných rezerv, ktoré ovplyv?ujú zmeny v príjme, produkcii, zamestnanosti a cenách a preto dohliada na denné presuny rezerv, ktoré sú uložené v depozitných inštitúciách.
Využívajú sa aj rôzne iné formy, ako sú vyhlásenia a prejavy, telefonické alebo osobné dohovory s vládnymi inštitúciami a významnými podnikate?skými subjektmi. Cie?om spomínanej politiky je predvídate?nos? budúceho vývoja meny a stabilita ekonomického prostredia.
Na politiku finan?ného systému majú vplyv aj vládne inštitúcie, najmä ministerstvo financií, ktoré ovplyv?ujú finan?ný systém dvoma základnými nástrojmi:
– fiškálnou politikou, ktorá je tvorená da?ovými a výdavkovými programami vlády oh?adom podpory zamestnanosti, udržanie ekonomického rastu, pri?om pri znížení da?ových príjmov dochádza k rozpo?tovému deficitu a pri ich zvýšení k rozpo?tovému prebytku.
– politika manažovania dlhu je riadnie schodku závere?ných ú?tov verejných íinštitúcií a refinancovanie dlhov vlády, ?ím sa obmedzuje celkový dlh a prispieva to k nap??aniu stanovených ekonomických cie?ov, ovplyv?ujú sa úrokové sadzby a dostupnos? úverov. Jednou z možností splatenia vládneho dlhu je aj z prebytkov v niektorých rokoch a tým obmedzovaniu deficitu z dlhodobejšieho h?adiska, ?ím dochádza k ur?itej rovnováhe na základe príjmov a výdavkov z rozpo?tového h?adiska.

Z významných finan?ných inštitúcii, ktoré majú vplyv na vývoj medzinárodného systému môžeme spomenú? najma Medzinárodný menový fond, ktorý zabezpe?uje mechanizmus spolupráce v medzinárodných otázkach, podporuje vyrovnaný rast medzinárodného obchodu, udržanie zamestnanosti a reálneho dôchodku v nadväznosti na ciele hospodárskej politiky jednotlivých ?lenských krajín, udržiava kurzovú stabilitu, odstra?uje devízové obmedzenia, vyrovnáva výkyvy v platobných bilanciách ?lenských krajín.
Úloha Medzinárodného menového fondu nie je neposkytovanie pôži?iek na financovanie rozvojových projektov a investícií, ale na prekonanie problémov nerovnováhy platobnej bilancie a udržiavanie medzinárodnej kredibility ?lenských krajín. Bol vytvorený rezervný systém so samostatnou menou právo osobitného ?erpania alebo Special Drawing Rights (SDR), ktorej hodnota sa ur?ovala na základe menového koša najvýznamnejších svetových mien pod?a celosvetového obratu.
Pri zavedení tejto meny boli ve?ké o?akávania, ale mena svojou konvertibilitou vo finan?nom systéme neuspela a významnejši trh na obchodovanie s touto menou sa nikdy nevytvoril.
?lenské krajiny mohli dosta? úverové limity na zabezpe?enie dostatku devízových rezerv, pokia? ich potrebovali na stabilitu a likviditu medzinárodného menového systému.
Medzinárodný menový fond môže pride?ova? SDR na základe ?lenských kvót, pri?om ak je držba SDR vyššia než pridelené množstvo, jej prebytok sa úro?í a naopak, zárove? je opodstatnený prebytok poskytnú? aj iným držite?om, ktorí nie sú jeho ?lenmi. Kvóty sú ur?ované na základe výšky devízových rezerv, zahrani?ného obchodu, výkonnosti ekonomiky a pod?a priložených podkladov sa vypo?ítava a porovnáva so stanovenými kvótami ?lenských krajín na základe porovnate?nosti ?lenských krajín z h?adiska ve?kosti a ekonomickej sily jednotlivých krajín.
Ešte ako zaujímavos? spomenieme Spojené štáty americké, ktoré nemajú centrálnu banku, ale úlohy centrálnej banky v ekonomike plní Federálny rezervný fond (FED).

3.3. Brokerski a makléri

V po?iato?nom období najvýraznejšími hrá?mi na devízových trhoch boli bankové inštitúcie, naopak na sú?asných devízových trhoch sa ?oraz viac presadzujú maklérske firmy, komoditní partneri, pois?ovne a iné nebankové spolo?nosti. Tieto spolo?nosti obchodujú na vlastný ú?et, alebo na ú?et svojich bánk, ktoré sprostredkovávajú jednotlivé obchody pre svojich klientov ako dealeri. Ich záujem spo?íva v špekulatívnych nákupoch cudzej meny s cie?om dosiahnu? ?o najva?ši zisk.
Zárove? ale môžeme o nich poveda?, že sú tvorcami trhu a paradoxne dodávajú trhu ve?kú likviditu, ke? prevažná vä?šina predajov a nákupov ide cez nich, ?ím v ur?itej miere vytvárajú tlak aj na kurzové výkyvy vzh?adom na objem predajov a nákupov. Predaj jednej meny je pritom nákupom inej meny, pri?om predaj dealera je nákup pre jeho zákazníka a opa?ne. Subjekty profitujú z kurzového rozpätia, ?o je vlastne rozdiel medzi jeho nákupom a predajom. Vzniká kurzová marža, ktorej výška závisí nie od druhu meny, ale :
– objemu uskuto?nených transakcií, ?ím je objem transakcií vyšší, marža sa znižuje a naopak
– stability trhu, pri nestabilných trhoch výška marže stúpa vzh?adom na prislúchajúce riziko a opa?ne

Iný je predaj a nákup z poh?adu maklérov. Za maklérov považujeme sprostredkovate?ov, ktorí na rozdiel od dealerov neobchodujú na vlastný ú?et, ale jednotlivé operácie sprostredkovávajú pre svojich zákazníkov za pevne stanovený poplatok z ceny realizovaného obchodu, pri?om tento sa ur?uje formou promile z hodnoty celkového kontraktu, ?o sa deje na základe zadania klienta o výške a druhu meny, ktorú chce preda? alebo nakúpi?.
Patria sem napríklad hedgingové fondy, cez ktoré sa uskuto??ujú aj zna?ne rizikové finan?né operácie (napr. Soros found management), z ve?kej ?asti ide aj o objemovo významné obchody, ktoré sú vä?šinou zabezpe?ované úverovými zdrojmi alebo ide o termínové operácie. Z tohto dôvodu je preto vhodné spomenú? rozdiely medzi dodávkovými a termínovými operáciami:
– dodávkové devízové kontrakty sú záväzné k doru?eniu požadovanej meny k ur?enému dátumu v budúcnosti za vopred dojednanú cenu ako bolo uvedené v kontrakte medzi kupujúcim a predávajúcim
– termínové devízové obchody je dodanie ur?itej meny za vopred ur?enú cenu, ale chýba skuto?ný zámer doru?enia tejto meny, ide o snahu zníženia rizika spôsobeného fluktuáciou jednotlivých mien.

Nako?ko sa už neviazali hodnoty najvýznamnejších svetových mien na zlato, ale došlo k vo?nému, ?iasto?ne regulovanému trhu na základe ur?itého mechanizmu obchodovania a na podnet Chicago Mercantile Exchange bol zriadený Medzinárodný menový trh, známy ako International Monetary Market, alebo IMM. Termínové devízové obchody sú atraktívne jednak pre devízových špekulantov ako aj pre hedgerov, dealerské domy, banky, obchodné spolo?nosti a nadnárodné korporácie, ktoré sa chcú ur?itým spôsobom zabezpe?i? proti menovému riziku.

3.4. Nebankové finan?né inštitúcie

Chcem ešte spomenú? aj ?alších menších ú?astníkov devízových trhov, ktorých klientmi sú najmä fyzické osoby a ktorý pôsobia najme na kapitálových trhoch. Medzi nich je možné zaradi?:
životné pois?ovne a majetkové pois?ovne, ktoré podstatnú ?as? svojich príjmov investujú do obligácií a akcií vládnych inštitúcií a miestnych samospráv, z výnosov ktorých je zabezpe?ená podstatná ?as? ich príjmov
– penzijné fondy, tvorené vkladmi od fyzických osôb, družstiev, odborov alebo ?alších záujmových skupín. Ich vklady smerujú do akcií, obligácií, nehnute?ností a iných aktív, od ?oho o?akávajú zhodnotenie pokrývajúce ich náklady a vyplatenie vkladate?ov s ur?itým ziskom, pri?om úrokový príjem a kapitálové zisky nie sú zdrojom dane z príjmu
– finan?né spolo?nosti, ktoré poskytujú úvery firmám a spotrebite?om na rôzne ú?ely
– investi?né spolo?nosti, sú podstatné najmä pre menších investorov, pri?om ich vklady umiest?ujú najmä do obligácií, akcií a cenných papierov. Kúpou podielov vkladate?mi si títo zabezpe?ujú vä?šiu cenovú stabilitu, menšie riziko a možnos? kapitálových ziskov, prístup k výnosným cenným papierom, ktoré sa nakupujú len vo ve?kých balíkoch.
4. Faktory ovplyv?ujúce devízový trh

Existuje nieko?ko faktorov, ktoré majú vplyv na pôsobenie a vývoj devízových trhov v rámci jednotlivých ekonomík:
– platobná bilancia, ktorá je vyjadrením toho, ?i má daná ekonomika deficit alebo prebytok na ú?te s cudzími menami. Pokia? má deficit, potrebuje nakupova? cudzie meny, aby vedela zabezpe?i? dovozy tovarov a služieb, alebo vývoz kapitálu
– špekulácie, ktoré sú uskuto??ované rôznymi podnikate?skými subjektami s cie?om profitova? na zmene výmenných kurzov
– domáce ekonomické a politické pozadie krajiny alebo regiónu, vývoj ekonomiky, vojnové stavy, zmeny politických predstavite?ov, inflácia, recesia, ale naopak efektívne zásahy vlády v rámci efektívneho financovania, zlepšená politika zamestnanosti, rastúce ceny akcií a obligácií, kontrola inflácie
– intervencie centrálnej banky, ktoré majú dosah v rámci kontroly nad vysokou aktivitou významných bánk, ktoré by mohli dosiahnu? významnú kontrolu nad devízovým trhom, pri?om zásahy centrálnej banky sú prechodné na dosiahnutie ekonomickej rovnováhy. Nezávyslos? centrálej banky nad politikmi by mala zabezpe?i? stabilitu ekonomiky a uprednostenie dlhodobých ekonomických záujmov krajiny nad krátkodobými cie?mi politikov
– ponuka a dopyt po devízových prostriedkoch jednotlivých ú?astníkov devízového trhu, ktorý majú dostato?nú ekonomickú silu na to aby mohli ovplyv?ova? úrokové sadzby, dopyt a ponuku kapitálu a s tým spojený záujem tretích strán o menu danej krajiny.
5. Budúcnos? menového systému

Vo svetovom finan?nom systéme a v nadvaznosti na devízové trhy vidím niekolko trendov:

– neustále sa zvyšujúci obrat na trhu s menami spôsobený rastom ekonomík a medzinárodného obchodu na jednej strane a rastom investícií do medzinárodných aktív na druhej strane
– rast aktivity menších investorov
– konsolidácia finan?ných inštitúcií a firiem poskytujúcich finan?né služby
– pokra?ujúca automatizácia a informatizácia obchodných systémov
– vzostup významu ?ínskej ekonomiky a jej podnikate?ských subjektov
– konsolidácia malých ekonomík do va?ších celkov s cie?om ekonomicky konkurova? dominantným hrá?om
– boj proti legálnym da?ovým vytvorených v da?ových rajoch a s tým spojené zmeny kapitálových tokov
– oslabovanie postavenia MMF ako inštitúcie a pokra?ujúca dominancia ekonomiky Spojených Štátov Amerických spojená s technologickou prevahou nad konkuren?nými ekonomickými celkami ?
Záver
V práci sme sa snažili priblíži? základné atribúty devízového trhu a operáciách na devízových trhoch, ktoré sú sú?as?ou celkových operácií na finan?ných a pe?ažných trhoch. V podstate devízový trh, ako taký, je významnou sú?as?ou, najmä z h?adiska rýchlo sa rozvíjajúceho sa medzinárodného obchodu, kedy si ponuka a dopyt vyžadujú zna?nú pozornos?, pokia? ide o jeho uspokojenie.
Vzh?adom na široký záber tejto problematiky sú v práci zvýraznené len jednotlivé atribúty finan?ného a devízového trhu, ich základná charakteristika, ?o sa týka vnútorného aj medzinárodného obchodu, sú opísané základné charakteristiky menového vývoja, vývoja finan?ných trhov, finan?ných nástrojov, jednotlivých rizík z h?adiska obchodu s devízami, možnosti jednotlivých krajín využíva? tento trh.
Vzh?adom na globalizáciu a diverzifikáciu tohto odvetvia sú spomenuté finan?né nástroje, ur?ité intervencie zo strany jednotlivých vládnych inštitúcií, možnosti ovplyv?ovania zo strany centrálnych bánk jednotlivých krajín ako aj možné zásahy zo strany Medzinárodného menového fondu a možnosti ich ovplyv?ovania celkového vývoja finan?ného trhu, ich nástrojov a možnosti využívania jednotlivých subjektov v rámci prispôsobovania sa jednotlivým požiadavkám vzh?adom k rýchlo sa vyvíjajúcemu systému finan?ných operácií, ktoré môžu ma? výrazný vplyv na rozvoj firiem, finan?ných inštitúcií ako aj jednotlivých ekonomík.
Cie? práce sa nám podarilo naplni?, pretože som v práci preukázal vedomosti z problematiky devízových trhov a na?rtol som trendy, kam sa bude ubera? medzinárodný menový systém.

?
Zoznam použitej literatúry

1. Peter S. Rose, Money and Capital Markets, Pe?ažné a kapitálové trhy, Victoria publishing, a.s., Praha, ISBN 80-85605-52-X

2. Be?ová, Elena. et al. 2005. Financie a mena. Bratislava : IURA EDITION, spol. s.r.o., 2005. ISBN 80-8078-031-5.

3. Blaha, Z.S. – Jind?ichovská, I. 1994. Opce, swapy a futures deriváty finan?ního trhu. Praha : Management Press, 1994. ISBN – 80-85603-78-0.

4. Chovancová, BO?ENA. et al. 2006. Finan?ný trh. Bratislava : IURA EDITION, spol. s.r.o., 2006. ISBN 80-8078-089-7.

5. Paul A. Samuelson, Wiliam D. Nordhaus, Ekonómia 2, Bratislava 1992, ISBN 80-7127-031-8

Internetový zdroj :

http://www.derivat.sk/index.php?PageID=8&SearchString=forex